V stredu 15. marca má 80 rokov David Cronenberg, kanadský filmový
režisér, scenárista a príležitostný herec, ktorého preslávili také
kultové snímky ako Mucha, Videodrome, eXistenZ či Dejiny násilia.
David Paul Cronenberg sa narodil 15. marca 1943 v Toronte. V roku 1967
vyštudoval v rodnom meste Univerzitu s bakalárskym titulom z angličtiny.
Už ako študenta ho zaujala filmová tvorba a v rokoch 1966 - 1970
vytvoril niekoľko experimentálnych filmov. Najskôr natáčal na
35-milimetrový film, keď vznikli snímky ako Stereo (1969) či Zločiny
budúcnosti (1970). Ich témy boli predzvesťou celej jeho ďalšej tvorby.
Po ukončení spolupráce s kanadskou televíziou natočil svoj prvý komerčný
nízkorozpočtový hororový film Červy (1975) o umelo upravenom
parazitovi, ktorý premieňa obyvateľov bytového komplexu na sexuálnych
predátorov. Už vtedy dokázal, že ho fascinuje telo, respektíve jeho
deformácia spôsobená vonkajšími vplyvmi a konkrétne v tomto snímku
parazitmi.
Prvé veľké uznanie mu priniesol film Rabid (1977), ktorý s rozpočtom
500.000 dolárov zarobil viac ako 7 miliónov dolárov. Vďaka nemu sa
Cronenberg stal jedným z najúspešnejších kanadských režisérov. Snímok sa
tentoraz venoval motívu vírusu, ktorý obeti dopravnej nehody zanechal
upírske sklony.
David Cronenberg natočil v roku 1983 snímok Videodrome, ktorý mu
vyniesol titul kultového režiséra hororových tém. Film predstavuje
unikátny pohľad na stav spoločnosti vizuálnej elektronickej kultúry. V
istom zmysle sa stal proroctvom budúcnosti, keď predpovedal fenomén
prienikov médií do života, virtuálnu realitu a nepretržité
monitorovanie.
Krvavý hororový remake filmu Mucha (1986), pôvodne natočený v roku 1958,
bol hodnotený lepšie ako samotný originál a stal sa kasovým trhákom.
Vedec sa v ňom postupne premieňa na muchu, s ktorou sa mu zmiešala pri
teleportovaní DNA. Film prinášal scény napätia, úzkosti a gradoval
svojim príbehom až do samotného konca.
S romantickou drámou M. Butterfly (1993) v hlavnej úlohe s Jeremym
Ironsom režisér tak trochu vybočil zo svojho hlavného žánru. Film sa
odohráva v Pekingu v 60. rokoch a spochybňuje predstavy o kultúrnej a
rodovej identite. Ide o zvláštny príbeh lásky medzi francúzskym
diplomatom a čínskou opernou divou v období kultúrnej revolúcie v Číne.
Ďalšie väčšie uznanie sa dostalo režisérovi vďaka snímku eXistenZ
(1999). Cronenberg v ňom rozširuje a pokračuje v motíve silnej vnútornej
paranoji, spôsobenej nemožnosti rozlíšiť pravdu od klamstva.
S príchodom 21. storočia v značnej miere upustil od svojho raného
zamerania na "telesný horor", aj keď sa naďalej zaujíma o psychologické a
behaviorálne extrémy. Dokazuje to aj napínavá dráma Dejiny násilia
(2005), ktorá sa radí k jeho najlepším dielam. Medzi ďalšie
Cronenbergove snímky patria napríklad Prísľuby z Východu (2007),
Cosmopolis (2012) či Zločiny budúcnosti (2022).
David Cronenberg získal viacero prestížnych nominácii a ocenení. Často
býva vyzdvihovaný ako jeden z najvýznamnejších a najvplyvnejších
režisérov súčasnosti, ktorý si svojimi filmami získal obdiv kritiky aj
divákov. V roku 1999 predsedal porote na Filmovom festivale v Cannes a v
roku 2006 mu bola rovnako v Cannes udelená cena za celoživotný prínos
filmu - Carrosse d'Or. Na 75. benátskom filmovom festivale dostal v roku
2018 prestížne ocenenie Čestný Zlatý lev za prínos do svetovej
kinematografie.